Všeobecné predpoklady dedenia, vydedenia a odmietnutie dedičstva

Autor: Lucia Hamalová | 25.3.2017 o 22:29 | Karma článku: 2,00 | Prečítané:  499x

V poslednej dobe sa veľmi často stretávam s otázkami ohľadne dedenia, predpokladov vydedenia alebo odmietnutia dedičstva v prípade existencie dlhov po zomretom. Poďme si to spoločne zhrnúť.

Platný právny poriadok viaže prechod dedičstva na dedičov, ak sú splnené viaceré predpoklady, ktoré musia byť splnené v každom jednotlivom prípade dedenia.

Sú nimi :

1. smrť fyzickej osoby

2. existencia dedičstva

3. dedičský titul

4. spôsobilý dedič

SMRŤ FYZICKEJ OSOBY

Základný predpokladom dedenia je smrť fyzickej osoby, podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa.Smrť fyzickej osoby musí byť zistená predpísaným spôsobom - obhliadka mŕtveho a zápis do knihy úmrtí. Sú však prípady, kedy to nie je možné a vtedy môže súd za určitých okolností vyhlásiť fyzickú osobu za mŕtvu (súd vydá rozhodnutie, kde vo výroku rozsudku určí aj deň jej smrti). Za mŕtvu môže súd vyhlásiť aj nezvestnú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno predpokladať, že nežije. V rozhodnutí súd určí, ktorý deň platí za deň smrti nezvestného, prípadne deň, ktorý nezvestný neprežil. Čiže aj v prípade domnelej smrti platia ustanovenia dedičského práva.V oboch prípadoch súd vyhlási osobu za mŕtvu len na základe návrhu toho, kto má na veci právny záujem.

 

EXISTENCIA DEDIČSTVA 

Druhým predpokladom dedenia je existencia dedičstva po zomretom.

Dedičstvo tvoria majetkové práva a povinnosti, ktoré smrťou fyzickej osoby nezanikajú a ktoré ani neprechádzajú na iné subjekty.Procesné predpisy dedičského práva v súvislosti s predmetom dedenia poznajú pojem majetok a dlhy, tzv. aktíva a pasíva.

Dedičstvo tvoria majetkové práva a povinnosti poručiteľa, pokiaľ jeho smrťou nezanikajú. Čiže do dedičstva nepatri práva a povinnosti, ktoré sú výlučne viazané na osobu poručiteľa (osobnostné práva § 11 OZ).

Samotným predmetom dedičstva sú najmä veci - hnuteľné či nehnuteľné, ostatné vecné práva (napr. práva a povinnosti z vecných bremien), práva a iné majetkové hodnoty, pohľadávky a dlhy po poručiteľovi, majetok súvisiaci s podnikaním.

Najbežnejšie právo, ktoré prechádza na dedičov a ktoré garantuje aj Ústava SR je vlastnícke právo.

 

DEDIČSKÝ TITUL

Samotná smrť poručiteľa nestačí na dedenie, dôležitý je aj dedičský titul a nejaká osoba, v prospech ktorej je možné dedičský titul uplatniť.

Podľa § 461 dediť možno z dvoch právnych titulov a to zo zákona alebo závetu, prípadne z oboch týchto titulov.

 

DEDIČSKÁ SPOSOBILOSŤ

 

Posledným predpokladom dedenia je, aby existoval spôsobilý dedič, pretože nie každá osoba, ktorá je povolaná dediť aj dediť môže.

Absolútna dedičská spôsobilosť má objektívny základ, je daná spôsobilosťou dediča mať spôsobilosť na práva a povinnosti v čase smrti poručiteľa (§ 7 OZ).

Pri relatívnej dedičskej spôsobilosti sa uplatňujú subjektívne aspekty na strane prípadného dediča alebo na strane poručiteľa.

Výnimkou v Občianskom zákonníku je počaté dieťa (zatiaľ nenarodené), u ktorého sa konštruuje spôsobilosť mať práva a povinnosti v prípade, že sa narodí živé. Vzhľadom na túto podmienku sa v dedičskom konaní nemôže pokračovať, kým sa dieťa (predpokladaný dedič) nenarodí.

Keďže sa na nadobudnutie dedičstva nevyžaduje nijaký nadobúdací prejav, ale dedič sa stáva vlastníkom poručiteľovho majetku okamihom jeho smrti priamo zo zákona, bez vlastného pričinenia, nie je potrebné, aby mal dedič aj spôsobilosť na právne úkony (vyžaduje sa zastúpenie zákonným zástupcom).

Ďalšie predpoklady : trvajúci príbuzenský pomer v prípade dedenia zo zákona v čase poručiteľovej smrti. V prípade ak má dedičstvo nadobudnúť právnická osoba musí právne existovať v čase smrti poručiteľa, v tomto prípade je možné dediť len zo závetu.

Dedičskou nespôsobilosťou sa označujú prípady, keď sa sám dedič svojím konaním sám vylúči z dedenia (relatívna dedičská nespôsobilosť). Tieto prípady zákon v § 469 taxatívne vymenúva, nemožno sa teda od nich odchýliť. Sú to :

- spáchanie úmyselného trestného činu dediča voči poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom (pred samotným dedením)

- zavrhnutiahodné konanie z hľadiska dobrých mravov dediča proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle tak za života ale aj po smrti (ak sa to stalo za života môže byť tento dôvod konvalidovaný odpustením tohto činu)

Pri naplnení uvedených skutkových podstát nastáva dedičská nespôsobilosť priamo za zákona bez ďalšej právnej skutočnosti a trvá dovtedy, kým poručiteľ dedičovi neodpustí.

 

VYDEDENIE

Poručiteľ môže z dôvodov taxatívne uvedených v zákone svojho potomka vydediť. Vydedenie sa týka len neopomenuteľných dedičov.

Vydedenie je jednostranný prejav vôle poručiteľa vyjadrujúci, že určitý potomok nemá dostať ani svoj základný dedičský podiel vymedzený v § 479 OZ, resp. že má dostať menej, než by dostal podľa zákona.

Materiálnou náležitosťou vydedenia je existencia konkrétneho zákonného dôvodu, ktorý musí poručiteľ pri vydedení aj uviesť čo najkonkrétnejšie, nestačí len jeho samotná existencia.

Poručiteľ môže vydediť potomka ak ( § 469a ods. 1 OZ) :

- ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe, alebo v iných závažných prípadoch,

- o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

- bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej 1 roka,

- trvalo vedie neusporiadaný život.

Uvedenie iného dôvodu by bolo z hľadiska dedičského práva bez právnych následkov.

 

 

ODMIETNUTIE DEDIČSTVA 

 

Aj keď právna úprava vychádza zo zásady, že dedičstvo sa nadobúda zo zákona smrťou poručiteľa bez toho, aby bol na to potrebný nejaký právny akt zo strany dediča, nikoho nenúti, aby sa skutočne dedičom aj stal.

Pre tento prípad zákon dedičovi umožňuje dedičstvo odmietnuť. Dedič, ktorý dedičstvo odmieta musí byť spôsobilý na právne úkony (prípadne zastúpený zákonným zástupcom).

Lehota na odmietnutie dedičstva je jednomesačná a začína plynúť odo dňa, keď bol dedič upovedomený o práve odmietnuť dedičstvo a jeho následkoch.

Dedičstvo je možné odmietnuť len po smrti poručiteľa, odmietnutie za života poručiteľa je vylúčené.

Samotné vyhlásenie o odmietnutí dedičstva je neodvolateľné. Na dediča sa hľadí akoby neexistoval a na jeho miesto nastupuje dedič zo zákona alebo v prípade zanechania závetu náhradný dedič.

Treba myslieť na to, že odmietnutím dedičstva sa dedič vzdáva ako majetku tak aj dlhov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ministra Gajdoša kritizuje za odklad nových stíhačiek aj jeho tajomník z Mosta

Na čom bude lietať slovenská armáda v budúcnosti, mal povedať minister obrany do konca septembra. Rozhodnutie chce oddialiť o rok, čo je podľa Ondrejcsáka zásadný problém

DOMOV

Ftáčnik vedie v prieskume na bratislavského župana

Jakubec nezískal ani dve percentá.

KOMENTÁRE

Ak nebudeme na Západe, budeme pod Ruskom

Amerika či Británia si môžu populizmus dovoliť, my nie.


Už ste čítali?